Späť na články

Virtuálna realita vám dáva dopredu istotu, ktorá je neuveritelne komfortná, hovorí František Brychta

Historickú usadlosť Cibulka, ktorá desiatky rokov chátrala a od roku 2021 ju vlastní Nadácia rodiny Vlčkových, je možné si už teraz prejsť kompletne zrekonštruovanú.

Jej model totiž v reálnej veľkosti existuje vo virtuálnej realite. S 3D okuliarmi si ho prechádzajú architekti a odborníci na detskú paliatívnu opateru v hale spoločnosti Virtuplex a pomocou virtuálneho modelu vytvoreného podľa architektonickej štúdie tímu Petr Hájek Architekti vylepšujú detaily stavby, ktorá bude dokončená v roku 2026.

O význame využitia virtuálnej reality pre stavbu detského hospica Cibulka sme sa porozprávali s vedúcim projektu a architektom Františkem Brychtou.

Aká je usadlosť Cibulka vo virtuálnej realite?

Jedným slovom fascinujúca! Je taká, akú sme si ju predstavovali a akú ju chceme. Už teraz si môžeme všetko dopredu vyskúšať, “ohmatať” a prejsť. Najzaujímavejšie na tom je, že to je možné bez reálnej stavby, ktorá so sebou vždy nesie veľa zmien a komplikácií. Až v jej procese sa ukáže, že niečo nie je realizovateľné tak, ako sme si to doteraz predstavovali. Na to virtuálna realita nehrá. Vie všetko hneď a vlastne veľmi rýchlo. V tom vidím jej veľkú pridanú hodnotu. Čokoľvek si vymyslíte a vymodelujete, je možné do virtuálnej reality preniesť.

Ako ste sa dostali ku spolupráci s Virtuplexom?

Bola potreba vyskúšať si dopredu a nanečisto niečo, čo u nás nikto iný pred nami nerobil. Stavba detského hospica v prevedení, aké máme v pláne my, zatiaľ nemá v českom prostredí obdoby. Vychádzame zo zahraničných realizácií, s takýmto projektom v ČR zatiaľ nikto nemá praktickú skúsenosť, a to ako z hľadiska navrhovania, tak z hľadiska schvalovacieho procesu. Virtuálna realita vám dá možnosť prejsť si všetko dopredu a hlavne celý projekt ukázať a skonzultovať s ľuďmi, ktorí k tomu majú čo povedať. Tím myslím napríklad architektov, zdravotné sestry, lekárov, hygienikov alebo pamiatkarov.

Aké ste mal na začiatku očakávania od tejto spolupráce a vôbec od využitia virtuálnej reality v architektúre?

S virtuálnou realitou som takýmto spôsobom prvýkrát pracoval až vo Virtuplexe. Možno preto sa neskôr ukázalo, že moje očakávania boli vo výsledku nerealistické a neodrážali to, kde sa aktuálne technológie nachádzajú. Myslel som si, že editovateľnosť celého modelu bude trošku väčšia a my budeme mať možnosť návrh meniť na mieste. To ale nič nemení na tom, že sa nám virtuálny model Cibulky podarilo využiť ako velice efektívny pracovný nástroj, vďaka ktorému sme odhalili množstvo detailov, ktoré by sa pri reálnej stavbe ukázali ako problematické. Na mieste sme mohli overiť, či stavba rozmerovo a svojim usporiadaním zodpovedá našim predstavám, a to pre nás bolo to hlavné. Ultimátna vízia, s ktorou sme do spolupráce s Virtuplexom vstupovali, sa tak naplnila.

Aké konkrétne zmeny ste v návrhu na základe prehliadky objektu vo virtuálnej realite aplikovali?

Išlo skôr o drobnosti, napríklad sme se rozhodli, že záchody, ktoré mali byť pôvodne na konci chodby, tam nebudú. Komplikovali by totiž vstup do poslednej izby a preto sme ich presunuli inam . Jedna vec je totiž architektonický nákres na papieri a druhá vec je, sa v chodbách hospica skutočne prechádzať a vyskúšať si, ako sa bude zdravotným sestrám v jednotlivých priestoroch pohybovať napríklad s lôžkom, ktoré má 2 metre a môže byť aj naozaj ťažké. Akokoľvek je Cibulka určená pre choré deti, tak sa bavíme o vekovej skupine 0 až 18 rokov s rôznymi úrovňami mobility ako aj odlišnými váhovými kategóriami. Musíme tak vziať do úvahy všetky možnosti.

Ukáže teda virtuálna realita niečo nové i architektovi, ktorý má svoje remeslo perfektne zvládnuté a priestorová predstavivosť mu nerobí problém?

To môžem potvrdiť bez váhania. Virtuálna realita vám dáva dopredu istotu, ktorá je neuveriteľne komfortná. Máte možnosť preveriť si dopredu všetky scény, prehliadnuť si miestnosti zo všetkých strán, prejsť si ich a vyskúšať si, ako sa bude užívateľom hospica v priestore pohybovať. To všetko posúva istotu správnosti usporiadania celého objektu oveľa ďalej.

Aký hlavný prínos vidíte vo využití virtuálnej reality pre tento projekt?

Na jednu stranu je to tá istota, ktorá vás utvrdzuje v tom, že to čo funguje na papieri funguje aj v realite. Hlavne si ale myslím, že je to skvelý nástroj pre prezentáciu všetkým, ktorých sa môže projekt akokoľvek týkať, klientom počnúc, úradníkmi končiac. Tí všetci si o stavbe urobia omnoho lepšiu predstavu, než akú by získali na základe architektonickej štúdie vytlačenej na papieri.

Keď sa pozrieme mimo projektu detského hospica, ako vnímate využitie virtuálnej reality a ďalších moderných technológií v architektúre?

Ja som pomerne konzervatívny človek a rozhodne nie som zástanca prevratných technológií. Prínos virtuálnej reality pre architektúru je ale jednoznačne pozitívny a je to skvelý nástroj hlavne pre veľké projekty, ktoré majú dostatočný ako personálny, tak finančný rozpočet. Zatiaľ by som o virtuálnej realite v architektúre teda nehovoril ako o nejakom široko dostupnom nástroji, ktorý je vhodný pre každého, kto napríklad plánuje stavbu svojho rodinného domu. Na druhú stranu vnímam, že tá technológia sa neustále vyvíja a sprístupňuje sa širšiemu okruhu užívateľov. Takže uvidíme, čo nás v ďalších rokoch čaká.